Tibetské misy patria k univerzálnym terapeutickým a zvukovo harmonizujúcim nástrojom so širokým spektrom využitia.

Čo sú zač

Spievajúce misy (známe tiež ako himalájske, rin alebo suzu gongy v Japonsku) sú prastaré kovové hudobné nástroje, ktoré by sa dali priradiť k stojacim zvonom. Sú to zdroje spektra veľmi zosilených alikvótnych tónov. Vydávajú okrem nám známych frekvencií aj tie, ktoré nám naša hudba neponúka. Vyrábali sa v Tibete, Nepále, Indii, Číne, Japonsku a Kórei. Najznámějším typom mís z oblasti Himálají sú práve „tibetské misy“. Rozoznievajú sa špeciálnym tlkadlom (paličkou) a to buď úderom alebo krúživým pohybom – trením o hranu misky či inými špeciálnymi technikami. Zvukom potom pripomínajú zvon, gong či rezonanciu pohárov. Spev tibetských mís ovplyvňuje stále viac ľudí a „spievajúce misy“ sa začali postupne rozširovať od 60. rokov 20. storočia s hnutím hippie do USA a do celého sveta.

Pôvod

Pôvod tibetských mís je nejasný a záhadný, nakoľko použitie zvuku aj mís bolo držané vo veľkej tajnosti. Podľa Tibeťanov ,,ten, kto pozná tajomstvo zvuku, pozná aj tajomstvo Vesmíru.“ Človek- liečiteľ zvukom tibetských mís mal v minulosti výnimočné postavenie, bol veľmi váženým a mocným. Keď sa v Tibete opýtate na misky, či ich niekto počul znieť z kláštora alebo pozná človeka, ktorý na nich hrá, zväčša sa vám nedostane žiadnej alebo zápornej odpovede. Na starých dobových fotografiách je vidieť, že sa nádoby v tvare mís používali na jedlo a obety božstvám. Teórie o ich vzniku sú rôzne, podľa jednej z nich misy vyrábali kočovní kováči a predávali ich mníchom v kláštoch, iná teória tvrdí, že výrobcami boli priamo samotní mnísi – bönpovia, ktorí boli tak trochu alchymistami a mali znalosti o harmonických vlastnostiach znejúcich kovov a ich účinkoch na organizmus. Majstri zvuku ich používali ako posvätné predmety pri tajných a súkromných rituáloch a každý kláštor ich vlastnil niekoľko. Ich vznik spadá ešte do obdobia šamansko- animistickej tradície a predbuddhistickému šamano-náboženstvu Bön, z ktorého vznikol lamaizmus. Isté len je, že v rozvinutom samotnom buddhizme sa už misky nepoužívali, zrejme preto, že sa to považovalo za návrat k šamanizmu.

Ako vyzerajú

Sú to kruhové nádoby existujúce v rôznych veľkostiach, tvaroch, farbách. Líši sa tiež spôsob opracovania, dnes dostať kúpiť aj lacné stojom vyrobené misy, tiež misy odlievané a najvzácnejšie ručne tepané. Niektoré sú lesklé a hladké, iné matné, existujú misy zlatavé, do medena a tiež s čiernou patinou. Tibetské misy sú matnejšie, misy z Nepálu zas zlatavejšie. Mnohé bývajú pestro zdobené kruhmi,ornamentmi z hviezd, bodiek, lístkov. Nepálske majú na sebe často vyryté znaky písma dévanágri. Špecialitou sú tzv. kalendárne misy, ktoré sú zdobené dekoratívnou rytinou predstavujúcou lunárny alebo jupiterský kalendár.

Z čoho sú vyrobené

Podľa tradície sú misy vyrobené zo siedmich kovov, každý z nich pritom symbolizuje kov jednej planéty. Zlato symbolizuje Slnko, striebro  Mesiac, ortuť  Merkúr, meď Venušu, železo Mars, cín Jupiter a olovo Saturn. Každý kov produkuje určitý zvuk, vrátane harmonických tónov a synchronicitne potom vytvárajú výnimočný a bohatý zvuk spievajúcich mís. Presné pomery jednotlivých kovov sú tajné, zloženie a pomery sa môžu líšiť. Známe je len toľko, že tibetské misy vraj obsahujú viac striebra a cínu (sú matné) zatiaľ čo misy z Nepálu zas medi a železa (sú zlatistejšie). Rovnako tajný je spôsob spracovania. Pravdepodobne sa zliatina z roztavených kovov vyliala na plochý kameň a nechala sa stuhnúť na kovovú platňu, ktorá sa  potom vyklepávala kladivom do tvaru misy a následne brúsila pieskom. Následne sa pristúpilo k zdobeniu mís vyrážaním a rytím. Miska najvyššej kvality nesmela obsahovať žiadnu prasklinku a objednávateľ si mohol zadať rôzne požiadavky na zvuk, tvar a spôsob zdobenia. Dnes sa misy vyrábajú aj odlievaním, ale kvalitnejšie sú vyrobené ručne- tepaním.

peter-hess-sound-massage-tibetan-bowls-cluj-napoca02

Ako si vybrať misu

Tibetské misy majú rôzne tvary, hĺbku, farbu a zvuk. Niektoré misy majú dokonca tvar pohára. Tie sú ale veľmi malé a veľmi vzácne. Výsledný zvuk je ovplyvnený tvarom misy a hrúbkou stien a tiež použitým materiálom. Dá sa ovplyvniť aj vyleštením misky. Najprirodzenejší spôsob akosi vybrať misku je hľadať a nájsť si svoju vlastnú. Nie však hlavou ale pocitom- srdcom, tak aby ste s ňou a ona s vami harmonizovali. Každý človek totiž vibruje vlastnou frekvenciou a to je dôvod prečo aj rovnaká miska znie v rukách rôznych ľudí inak. Aj tým, ktorí tvrdia, že vôbec nemajú radi hudbu, sa zvuk misy zvyčajne páči. Vibrácie sú tak silné, že sa dostanú priamo dovnútra, a nezáleží na tom, ako človek počúva ušami. Nejde o to, aby bol zvuk “krásny”ale aby ladil vnútru. Zamerajte sa na samotný zvuk rovnako ako na jeho kvality ako sú hĺbka či výška a tiež na vibrácie ktoré zanecháva.

Nakoľko každá miska vydáva svoj vlastný zvuk, ich kombináciou môžete využiť ich synergický efekt a navodiť jedinečnú zvukovú atmosféru.

10348792_652834044811585_7491156148653517787_o

Ako na ne hrať

Najčastejšie sa hrá na misy s drevenou paličkou, potiahnutou filcom, plsťou, korkom, alebo obtočeným povrazom. Výsledný zvuk ovplyňuje okrem tvrdosti aj hŕubka paličky. Kým na malé misky sa používa tenká malá palička, na veľmi veľké misy sa udiera mohutnými paličkami ako na gong.

  1. Položte misku na dlaň ľavej ruky, uchopte paličku za drevenú časť s prstami nadol
  2. Jemne poklepte s paličkou na okraj misy a s malým tlakom trite paličkou okolo  vonkajšieho okraja misky v smere hodinových ručičiek . Použite plný pohyb ruky, nepohybujte iba zápästím, ale celou pažou.
  3. Použite tlak paličkou na okraj. Tak sa vytvoria vibrácie, ktoré rozoznejú misu.
  4. S rýchlosťou trenia  a prítlakom paličky môžete experimentovať. Nemusíte točiť na začiatku príliš rýchlo, nechajte viac znieť zvuk, ktorý sa bude ďalším hraním vyvíjať.

Medzi ďalšie spôsoby hrania patria:

trenie o okraj

Hore popísane je tzv. trenie o okraj. Výsledkom je prenikavý jasný tón, ktorý vychádza akoby zo všetkých strán a získava na hlasitosti. Toto je zrejme tradičný spôsob hrania starých himalájskych šamanov pri svojich rituáloch. Pokiaľ je hranie doprevádzané nežiadúcim brnkavým zvukom, ktorý je následkom odskakovania paličky po hrane misky, treba použiť buď hrubšiu paličku alebo väčší prítlak k okraju misky a ľahké otáčanie.

tam a späť

Tento spôsob sa hodí pre prácu s väčšími misami, kedy nie je nutné trieť paličkou po celom obvode misy ale stačí prechádzať po kratšom úseku tam a späť. Pokiaľ sa pri trení ozve prenikavý piskľavý tón, znamená to, že sa prejavila jedna z harmonií. Zvuk kontaktu kovu s drevom je možné zredukovať napríklad oblepením paličky priehľadnou lepiacou páskou.

gong

Miska sa dá používať aj ako gong, zvuk sa v tomto prípade vytvára len búchaním na misu. Predpokladom hlbokého a silného zvuku je však dostatočne veľká misa a palička. Na menších misách sa zvuk tvorí len jemným poklepávaním o stenu misky.

špeciálne techniky

Na tibetské misy možno hrať aj pomocou sláčika. Touto technikou môže misa vyprodukovať veľmi široké frekvenčné spektrum s niekoľkými vrstvami alikvótnych tónov. Vždy pravdaže záleží na miere koncentrácie a umení hráča samotného. Pokročilí vedia hrať na mise aj vlastnou rukou a jej časťami ako sú prsty, nechty, či spodok dlane.

Využitie

Okrem tajných šamanských rituálov sa prvotne misky využívali aj ako nádoby na obete božstvám a ako praktické misky na jedlo. Vysokohorské oblasti boli totiž chudobné na hlinu ale bohaté na kovové rudy. Z mís sa tak so stravou dostalo do tela aj potrebné množstvo minerálov a kovov v stopovom množstve. Šamanské rituály v minulosti  využívali zvuk ako prostriedok k dosiahnutiu zmenených stavov mysle, pri obradoch na otvorenie brány do iných svetov, na liečenie a meditačnú prax. Tibeťania veria, že kto pracuje so spievajúcou misou už nikdy nepríde do pekla. Dnešné využitie misiek je mnohoraké, môžeme ich použiť na hlbokú relaxáciu,  pri meditáciách, na redukciu stresu, harmonizovaní ľavej a pravej hemisféry, alebo inak mužskej a ženskej zložky v nás, na liečivé účely, harmonizovanie aury, vyrovnávanie čakier či meridiánov ako i na povznesenie ducha a pri ceste duchovného rozvoja. Svoje miesto majú aj  pri náboženských, šamanských rituáloch a odriekaní mantier, častokrát za sprievodu čineliek, zvonov či gongov.

Terapeutický účinok

Silný harmonizujúci zvuk preniká do buniek tela a má ladiaci účinok. Vibrácia tibetskej misy neobyčajne efektívne synchronizuje mozgové vlny, narovnáva a harmonizuje mozgové hemisféry, bunky, neuróny a celé tkanivá ľudského organizmu, ale vyrovnáva i city a emócie a nabíja a čistí vodu, polodrahokamy, liečivé byliny, sviečky, runy a amulety. Doslova učesáva myšlienky. Široké zvukové a frekvenčné spektrum plné alikvotných tónov, ktoré rozozvučaná tibetská misa vydáva a jej dokonalý kruh, po ktorom sa zvuk točí stále dokola, vytvára lievik energie – silný energetický vír. Zvuk, ktorý pri tom vnímame znie prekvapivo dlho a predstavuje ideál čistoty a harmónie. Je to zvuk, ktorý lieči a posilňuje. Mudrci Východu hovorili: “ Sleduješ zvuk misy a až prestane, sleduješ ho ďalej… A potom príde Ticho.“ Tým tichom pritom nemysleli len fyzické ticho ale aj ticho v mysli. Tibetské misy patria k najlepším meditačným zvukom. Ich monotónny tiahly tón znie vždy inak, ráno či večer, záleží veľmi i od nášho naladenia. Ak je človek v nerovnováhe, nepokoji alebo sa len chce predviesť, tibetské misy nezahrajú ani tón. Vyžadujú pokoru, ale odmieňajú sa neobyčajne hlbokým zážitkom Jednoty v priestore. Vyžadujú sústredenosť, ale Vám poskytnú zvláštny pocit mimo bežný čas. Vyvolávajú prirodzenú harmóniu, ktorú dnes každý z nás tak veľmi potrebuje. Uvoľňujú vnútorné napätie tela a duše. Liečia. Na originálnych tibetských misách si môžete zahrať buď tak, že ich necháte znieť na dlani a pomaly dvíhať pozdĺž tela až k perám a ušiam, alebo ich môžete nechať pôsobiť na jednotlivé čakry a orgány tela, tým, že ich priblížite k týmto bodom (najideálnejšie v ľahu).

Zvuk je vibrácia a vibrácia je hudbou trojrozmerných foriem. Najlepšie je to vidieť na vode. Voda vibruje veľmi ľahko a výsledné vlny je možné dlho sledovať. Úderom paličkou alebo trením po obvode misy tak možno ľahko pozorovať vibrácie vodnej hladiny. Vibrujúce vlnky sa potom niekde stretávajú a vznikajú fontánky alebo spŕšky drobných kvapiek. Legendy hovoria, že tajomstvo zvuku dáva toľko energie, že toto poznanie musí byť skryté. Vieme, že pri počúvaní zvuku spievajúcej misy sme schopní zastaviť vnútorný dialóg (rozumové centrum je pozastavené a pocitové centrum je aktívne), čo misy predurčuje ako výborný nástroj pre meditáciu. Tibeťania tvrdia, že vo zvuku misy znejú zákony vesmíru. My všetci pochádzame zo Zeme, ktorá je tiež súčasťou vesmíru a tieto zákony pre nás teda platia. Zaujímavosťou je, že podľa Tibeťanov vytvára zvuk nástrojov protipól k vnútorným zvukom nášho tela. Pokiaľ teda eliminujeme všetky okolité zvuky, mali by sme počuť šumenie krvi, tep srdca a skúsení majstri vraj aj vibrácie jednotlivých orgánov a procesov svojich tiel.

Tibetské misy ako hudobný nástroj s terapeutickým účinkom

Spievajúce misy môžeme použiť aj ako hudobný nástroj. Je to ale iný druh hudby ako sme zvyknutí počúvať v našom západnom svete. Misy majú viac frekvenčné tóny a kľudnejší rytmus. Naša západná hudba je príliš zložitá, rýchla, rytmicky nepravidelná, krátka, frekvenčne chudobná, vyvoláva skôr negatívne pocity. Na bunkovej úrovni  potrebujú bunky pre svoje vyladenie určitú dobu. Dnešné rýchlo sa meniace akordy neposkytujú bunkám dostatok času pre svoju harmonizáciu. Naviac súčasná hudba energiu buniek skôr vybíja. Najlepšie uvoľňuje a harmonizuje telesné a duševné pochody hudba v tempe okolo 60 cyklov, čo zodpovedá priemernej kľudovej tepovej frekvencii ľudského srdca. Hudba pod touto hranicou významne ovplyvňuje produkciu mozgových vĺn alfa, šamanská hudba dokonca aj vĺn théta. Naša súčastná hudba má príliš rýchly rytmus, a to okolo 120, pričom je tiež akosi frekvenčne nedostatočná. Západný systém rozlišuje medzi dvomi notami len jeden poltón, zatiaľčo napríklad hudba indická pozná štyri štvrťtóny. Najnižšia nota, ktorá sa dá zahrať na klavíri má frekvenciu 27,5 Hz a najvyššia 4186,5 Hz. Frekvencie nižšie ako 20 Hz síce nepočujeme ale cítime ich. Podľa frekvencií rozoznávame štyri základné druhy mozgových vĺn. Vlny ά (alfa) od 8 do 13 Hz sú prítomné pri polospánku a pri meditácii. Pri zavretých očiach je ich priebeh silnejší. Vlny β (beta) od 14 do 20 Hz sa vyskytujú pri bdelom stave vedomia, keď vykonávame bežné denné aktivity. Vlny δ (delta) od 0,5 do 3 Hz sa tvoria v stave hlbokého spánku a bezvedomí a pri veľmi hlbokej meditácii. Vlny θ (theta) od 4 do 7 Hz sa vyskytujú pri tvorivej činnosti, v stavoch tranzu pri šamanských obradoch, v hlbokej meditácii a pri spánku.

Kúpa tibetskej misky

Ak zvažujete kúpu spievajúcej misky a radi  by ste využili naplno jej potenciál,pričom nechcete len doplnok ale skutočný terapeutický nástroj s kvalitným a bohatým zvukom veľmi odporúčam kontaktovať takého predajcu, čo misky nakupuje osobne v krajinách výroby a priamo na mieste vyberá kvalitu. Takisto uprednostnite možnosť vyskúšať si viaceré misky a kúpiť tú svoju priamo u  predajcu pred kúpou z internetu alebo z rôznych ezoterických obchodov, kde je kvalita skôr ,,turistická“. V tomto prípade tiež platí, že sa oplatí investovať do misiek vyrábaných ručne – tepaním než strojovo, pričom výsledná cena sa odvíja od spôsobu a kvality vypracovania a takisto veľkosti misky. Jednoznačne platí pomer cena/kvalita.

singingbowl