V dnešnom článku by som sa chcela venovať veľmi zaujímavej téme, ktorou je objavovanie sa bolesti v jogovej praxi. Hovorí sa, že jogová prax nebolí a bolieť nemá. Čo to však znamená, keď sa tak deje? Aká je úloha bolesti, aké ma podoby, čo nám chce povedať a ako s ňou pracovať sa dozviete v nasledujúcom článku.

Telo, myseľ a duch (duša) sú troma neoddeliteľnými súčasťami každej jednej ľudskej bytosti. Čo pociťuje jedna zložka sa zákonite odrazí aj v ostatných.

 

,,Telo a myseľ sú neoddeliteľne prepojené. Ak fyzické telo alebo zmyslové orgány zažívajú potešenie alebo bolesť, zažíva ich aj myseľ. Keď je myseľ šťastná a pokojná, telo prosperuje, žiari a získava neuveriteľnú silu.“ – Pattabhi Jois, Joga Mála

Celý náš život sa stretávame najmä s dvoma typmi bolesti. Ide o bolesť fyzickú a bolesť emocionálnu, či psychickú. V joge sa ukazuje niekoľko ďalších rovín tejto bolesti, mnohé z nich sa pritom rozvíjajú vo vzájomnosti ako emočno-fyzická bolesť.

Uveďme si teda hlavných vinníkov a zdroje bolesti v jogovej praxi

d7769a27eb102ddd29fb0c8f34fd6704

1.)  BOLESŤ AKO PREJAV EGA, CTIŽIADOSTI, NEPOČÚVANIA TELA. BOLESŤ AKO NÁSLEDOK MÁLA SKÚSENOSTÍ, NEPOCHOPENIE PRAVEJ PODSTATY JOGY, NEVHODNÉHO TEMPA ČI ŠTRUKTÚRY PRAXE  

Najhrubohmotnejšou úrovňou bolesti je bolesť telesná teda fyzická. Tento typ bolesti cítime priamo, okamžite, ,,tu a teraz“. Objavuje sa pred praxou, počas praxe či po praxi.  Kto je však činiteľom takejto bolesti?  V začiatkoch praxe sú nimi najmä osoby učiteľa a žiaka.

,,Joga je vnútorná prax, všetko ostatné je cirkus.“– Pattabhi Jois

Úloha učiteľa je jasná, je tým, kto prvý žiaka vedie, je osobou, ktorého výuku žiak prijíma, absorbuje a integruje do svojej vlastnej praxe. Hodina v podaní zrelého a skúseného učiteľa je vo fyzickej rovine prispôsobená rozlišnej úrovni žiakov. Pozornosť sa sústredí najmä na ,,slabšie články“, chorých a začiatočníkov, ideálne je ak je hodina rozdelená na začiatočníkov a pokročilých, prípadne sa náuka odovzdáva krôčik po krôčiku. Silný dôraz a apel by mal byť kladený na vedomé, prítomné, pomalé preciťovanie pozície, správnosť prevedenia dychu, súslednosť dychu a pohybu (technika vinyasy). Dôležité je tiež neťahanie sa za limit ( sthira sukham asanam, kde sthira predstavuje stabilitu, pevnosť, nemennosť,  sukham zas komfort, príjemnosť v asanam– v ásane, čiže poloha tela by mala byť príjemná a stabilná), to jest po prvé prejavy napätia, samozrejmosťou je možnosť variácie či úpravy pozícií, ktoré svojou náročnosťou spôsobujú žiakovi bolesť ani psychický stres. Veľký priestor je venovaný tiež ,,vnútornej praxi“, čiže učiteľ chápe či už intuitívne alebo empaticky procesy, ktoré sa odohrávajú vo vnútri každého žiaka, zároveň rešpektuje, že prax je len a len žiakova cesta k sebaobjavovaniu svojho vlastného Ja a on je len jeho sprievodcom. Učí žiaka vlastnej vnímavosti, sebestačnosti, rozvíja jeho sebavedomie, sebalásku, rešpekt k telu aj duši, intuíciu, nabáda ho aj k domácej praxi. ,,Učiteľ“ vedome spôsobujúci žiakovi akúkoľvek fyzickú bolesť, násilie, psychický tlak, jednajúci so žiakmi skrz ego, ktoré je vyživované tým, že je učiteľom nemá právo sa učiteľom nazývať. (Žiaľ často) osoba neskúseného učiteľa (ako ho nazýva Pattabhi Jois ,,pseudojogína“, teda toho, kto učí jogu čisto fyzicky, ako čisto vonkajšiu formu sľubujúcu pevné, pekné telo a schudnutie) je v tejto dobe veľmi prítomná. Žiak sám rozvinutím hlbšej vnímavosti a intuície však skôr či neskôr rozpozná takúto manipuláciu a podľa toho sa zariadi. Druhou osobou, ktorá si je častokrát sama strojcom bolesti je žiak. Rovnako  v priebehu výučby naráža na vlastné ego, ctižiadosť, nepočúvanie vlastného tela, málo skúseností, nevhodné tempo či štruktúru praxe. Ubližovanie si praxou jogy nie je ničím neovyklým (pozri aj článok ,,TVRDÝ ŠTÝL“ alebo je Ashtanga joga skutočne taká tvrdá, náročná a dynamická ako sa o nej hovorí?). Za bolesťou, ktorá sa rozvíja v tele žiaka je istá predstava ega, prílišné chcenie a túžba nejako pri joge ,,vyzerať“ a do tejto ,,bubliny“ či predstavy svoje telo aj fyzicky dostať. Kedže však v tejto ,,začiatočníckej“ fáze ešte silno absentuje (hlbšia) VNÍMAVOSŤ VLASTNÉHO TELA, jeho hraníc a limitov, rovnako tak stavy mysle, ktorá nás na túto vnímavosť nabádajú vo forme ,,BYTIA V PRÍTOMNOSTI“ mal by na scénu opäť nastúpiť učiteľ, ktorého úlohou je láskavo takéhoto žiaka usmerniť. Pokiaľ toto usmernenie nepomáha, samotná bolesť sa vystupňuje do takej fázy, aby žiak dostal od vlastného tela ,,stopku“, či varovanie. Ostáva potom na ňom či prax prebuduje alebo nadobro s jogou skončí.

TRANSFORMATION

2.) BOLESŤ AKO SYMBOL PRERODU A PREMENY

S pravidelnou praxou (ktorá je jedinou nevyhnutnosťou v joge), prehlbujúcou sa všímavosťou a efektívnejším narábaním so svojim telom a jeho schopnosťami či silou vieme sami seba silne transformovať. Vstupujeme do druhej úrovne praxe jogy, kde nastáva proces prerodu a premeny. Sme už vnímavejší, vyladenejší, ego aj masochizmus opadol, prípadne nás neutíchajúca bolesť či dokonca až zranenie surovo a rázne od takého jednania stoplo. Na scénu prichádza nový typ bolesti a tou je bolesť fyzicko- emočná. Tak ako šupka cibule, začíname odhaľovať emocionálne bolesti, ktoré sú somatizované a prelinkované do bolestí tela (kĺbov, svalov, šliach a pod.). Nastáva liečba starých zranení a chorôb. Načo to všetko, prečo to musíme absolvovať? Pretože sme si to sami vybrali. Vo významnom hinduistickom diele Bhagavadgíta nachádzame zaujímavý odkaz k téme ako sa človek stane jogínom, a prečo je jogou priťahovaný:

,,Vďaka božskému vedomiu z predchádzajúceho života ho začnú priťahovať princípy jogy, a to mimovoľne, bez toho, aby po nich pátral…“ – Bhagavadgíta, Dhyana- yoga, kapitola šiesta, verš 6.44 

,,Po takomto narodení opäť nadobudne božské vedomie zo svojho predchádzajúceho života, a potom sa znovu usiluje o ďalšie zdokonalenie, ó, potomok Kuruovcov“– Bhagavadgíta, Dhyana- yoga, kapitola šiesta, verš 6.43

K joge sa teda podľa hinduistov človek nedostane náhodou, záujem o ňu si totiž prináša z minulých životov. V tomto zrodení je našou úlohou jej zdokonalenie, skrz usilovnosť. Bolesť tu hrá opäť obrovskú rolu, je to pozostatok našej činnosti z tohto alebo minulého, či minulých životov. Staré úrazy či zranenia, oslabenia tela, psychický nekľud. Mnohé z nich sa vyplavujú na povrch a vďaka nim nachádzame jogu, ktorá má schopnosť ich trvalo liečiť.

b679c36885d3e6f2d960d3031996bc82

,,Tí, ktorí sa veľmi chcú pozdvihnúť z oceánu samskáry (opakujúce sa zrodenie a umieranie, svetská existencia), nechcú sa ďalej topiť a zažívať potešenie, bolesť a  následnú depresiu, by mali praktizovať jogu a zakúsiť jej blaženosť.“– Pattabhi Jois, Joga Mala

Každá jedna skúsenosť, všetko čo v živote zažijeme vytlačí do nášho vedomia ,,stopu alebo odtlačok“ samskáru. Tento, na základe príjemnej alebo nepríjemnej skúsenosti vytvára v našom vedomí buď sympatiu, náklonnosť alebo averziu teda odpor zažitú skúsenosť opakovať.. Otvára sa v nás množstvo starých zranení, rodinných či detských emocionálnych tráum. Spúšťa sa subtílny podpovrchový proces, ktorý spúšťa mechanizmy zmeny v našom tele (na úrovni hormonálnej, nervovej, metabolickej) i mysli (práca s egom, rozpúšťanie a odstránenie alebo uvoľnenie zakódovaných negatívnych vzorcov, jednaní, fóbií, strachov, práca s limbickým systémom mozgu zodpovedným za vyvolávanie pocitov strachu, celkové správanie, afektívne prejavy, frustráciu až prívaly radosti) a mnoho mnoho ďalšieho.

,,Zranenia alebo bolesť, ktorú získaš ásanou, môže ásana vyliečiť“- Sharath Jois

Joga je silný transformačný a očistný proces. Naše telo a myseľ sú ako skladačka, formovaná a vyskladaná z našich skúseností, výchovy, spoločnosti, vzťahov, rodiny, životného štýlu, stravy, pohybu, mentálnych blokov, minulých tráum, strachov a potlačených emócií. Joga má úlohu túto skladačku preskladať.  Cestou vlastnej prirodzenosti, obyčajného dýchania, zdravého pohybu, vnímavosti, láskavosti smerom k sebe i druhým. Žiadnu skladačku však nepreskladáme bez jej prvotného rozloženia. Je to proces náročný, uvoľňuje nielen naše choré, slabé či boľavé telo, prichádzame k limitom, cítime frustráciu, hnev, strach, bezmocnosť, BOLESŤ. Nežijeme však viac v minulosti, začíname žiť v prítomnosti a tá je nezlúčiteľná so starými vzorcami. Nedeje sa to však rýchlo, inak by to narušilo krehkú rovnováhu v nás, hovorí sa, koľko nám trvalo sa do chorobného stavu dostať minimálne toľko bude trvať sa z neho dostať von. Na čisto fyzickej úrovni pracujeme na nových pohybových vzorcoch a je teda prirodzené, že niektoré telesné štruktúry sa bránia. Joga vytiahne na povrch oslabené či zanedbané miesta v chrbtici, svaloch či kĺboch. Sme často chorí, unavení, pociťujeme slabosť, častokrát sa rozpomenieme na staré úrazy či zranenia, ktoré o sebe dajú po rokoch vedieť. Joga necháva všetko výjsť na povrch, vytiahne z našich najhlbších útrob chorobu aby následne všetko vyčistila. Preto dočasné zhoršenie stavu nie je jej vinou, ale je súčasťou liečby. Telo aj myseľ potrebuje doliečiť, jediné čo k tomu potrebuje je láskyplnosť, trpezlivosť a pravidelnosť. Okrem horúčky, splnu, novu a ženskej menštruácie by prax mala prebiehať 6x týždenne (aký deň si zvolíte voľno je na vás, obvykle je to v sobota, ale môže to byť aj iný deň), pričom za jogovú prax sa v dňoch keď máme toho veľa ráta aj denné minimum- čiže pozdrav slnku Surya namaskar A,B a posledné tri záverečné pozície baddha padmásana, padmásana a utpluthih.

,,Praktikuj a všetko príde“– Pattabhi Jois 

0ac1ee52ccbbbefe190a808b1186bbe8

3.) BOLESŤ V DÔSLEDKU NEPRAVIDELNOSTI V PRAXI, BOLESŤ AKO VÝHOVORKA, SLABOSŤ DUCHA A VÔLE, NAJTRAGICKEJŠIA A NEVYLIEČITEĽNÁ BOLESŤ, SKUTOČNÉ UTRPENIE ĽUDSKEJ BYTOSTI

Po všetkom čo už bolo vyššie spomenuté, si povedzme ešte o jednom type bolesti. Je to tá bolesť, ktorá sa objavuje keď máme prax ako na hojdačke. Naštartovaná takmer pravidelná prax, vzápätí prerušená alebo ukončená, keď nemáme dosť času a po opätovnom obnovení praxe snaha všetko dobehnúť. Neustále sa opakujúce procesy začiatkov, pokroku, konca a odznova. Bludný kruh, ktorý naše telo ani myseľ nestíha spracovať. Nepravidelnosť v praxi, rovnako ako nesprávne prevedená vinyasa v asanach, najmä technika nádychu a výdychu môže viesť k ťažkému ublíženiu si na fyzickej, psychickej aj duševnej úrovni. Akákoľvek liečba musí byť dlhodobá, pravidelná a neprerušovaná aby bola úspešná.

,,V opačnom prípade sa telesné orgány nevyvinú (nevyliečia), tuk sa nestratí a telo môže ochorieť. Niektoré orgány môžu navyše zosilnieť, zatiaľ čo iné zoslabnú, alebo orgán, ktorý sa mal posilniť, sa namiesto toho oslabí. Ak pohyb nádychu a výdychu nie je stály, môže sa navyše narušiť rovnováha srdca a srdce sa oslabí. V takomto prípade môže nastať porušenie nervových dráh, ak sú tieto v nerovnováhe, celé telo zoslabne.“– Pattabhi Jois, Joga Mála

Pattabi Jois vo svojom diele Joga Mála veľmi upozorňuje na potrebu pravidelnej ideálne dennej praxe, a varuje, že v tele beží príliš veľa procesov, ktoré nepravidelnou praxou vedú k deštrukcii tela aj psychiky. Vylučuje sa lenivosť, ľahostajnosť, zanedbávanie, nezáujem, chradnutie na tele i duchu, nepestovanie motivácie. Tento typ nepravidelnosti vyvoláva bolesť, ktorá je neliečiteľná a je skutočným utrpením a tragédiou ľudského druhu. Život v klamstve, hľadanie výhovoriek, lenivosť a slabosť ducha stoja za rozvinutím skutočnej bolesti, ktorá je pri neodstránení vyššie spomínaného trvalou.

,,Ak chce jogín praktizovať jogu, musí mať nadšenie, zapálenie, odvahu a pevnú vieru v tattvadžňánu (filozofické poznanie).“ – Pattabhi Jois, Joga Mála

A záverom, pokiaľ si vyberieme jogu ako cestu k liečbe a vnútornej transformácií môžeme ľahko dôjsť do štádia, keď sa zľakneme tak výrazných zmien, ktoré sa v nás začnú diať, že začneme hľadať spôsoby ako túto rýchlosť zastavíme. Stratíme dôveru, vieru a každú jednu bolesť začneme považovať za skutočnú brzdu našej praxe. Stane sa našou výhovorkou pred tým ako si nahlas priznať, že v skutočnosti nechceme prechádzať žiadnou zmenou, nechceme pracovať na sebe. Nie nadarmo sa hovorí, že cvičenie jogy je privilégiom vybraných jedincov. Nechcem však stavať jogu do pozície niečoho ,,elitárskeho či nadradeného“ avšak nie je cestou každého jedného jedinca, človek si musí sám prejsť niečím, prísť k hlbokej túžbe a odovzdaní sa jej ceste. Ona nie je nástrojom len na momentálne výkyvy v živote, je nástrojom k samotnému životu v kľude, mieri a harmónii. A za to za ten kúsok bolesti a diskomfortu predsa stojí nie? 🙂

,,Praktizovanie jogy je privilégiom. A s týmto privilégiom prichádza povinnosť byť láskavý, zdieľať úsmev a uviesť jogu zo svojej podložky do zvyšku svojho života.“– Maty Ezraty

Sú dve možnosti: pokiaľ si nevieme vytvoriť ani 15 minút denne na denné minimum, bude lepšie s jogou úplne skončiť , prípadne do doby kým si nebudeme celou svojou bytosťou a vedomím istí, že ju integrujeme a stane sa súčasťou nášho životného štýlu nech sa deje čokoľvek. Máme na ňu celý život. Alebo ju zaviesť naplno a natrvalo ako našu dennú rutinu… Prestať sa k nej stavať ako k fitness aktivite, a dočasnej záležitosti ale brať ju ako liečbu, prípadne sa poobzerať po inej ,,pohybovej“ aktivite.

Záverom vám všetkým prajem na Vašej krásnej individuálnej jogovej ceste veľa odvahy, lásky, porozumenia, trpezlivosti a najmä dôvery. Na ceste od seba skrz seba a k sebe.

❤ Domi