Slovo ananda je sanskritskeho pôvodu a jeho význam je radosť, najvyššia blaženosť. Anandu môžeme chápať ako šťastie, pokoj, extázu, vytrhnutie, lásku, stav pokoja, pokojnú radosť, radosťou naplnený stav, božskú blaženosť alebo duchovné opojenie alebo len jednoducho blaženosťou…
Koreňom je sanskritské ,,nand“ znamenajúce ,,radovať sa, byť spokojný s.“ Predpona ,,aa“ značí ,,blízkosť, či návrat do.“ Čiže ananda je radosťou, ktorá sa vracia, k sebe samej a v slobodnejšom preklade, potešenie, blaženosť a radosť, ktorá pochádza z toho, že je späť vo svojej vlastnej skutočnej podstate. Ide o nepodmienený pocit radosti a šťastia, nezávislý na vonkajších podnetoch.

a682c4f8c6ac1f0984bc4ccb22a977c1 (1)

V duchovnom kontexte a podľa diel ako Bhagavadgita, Upanišady či Védy predstavuje ananda nekonečný aspekt Brahmana (Átman, duchovný základ jednotlivca, duša, skutočné ja, individuálne vedomie, nadjá. Podľa upanišád je átman totožný s brahma, ale vplyvom nevedomosti a ilúzie -mája sa považuje za niečo odlišné. Väčšinou sa stotožňuje s telom, mysľou, pocitmi a preto podlieha zákonu karmy a znovuzrodenia a tým pádom aj pocitom utrpenia). Keď neexistuje žiadne rozlišovanie medzi poznávajúcim a poznaním, objektom a subjektom stáva sa jednotou ponorenou do nesmiernej blaženosti. Písma označujú Brahmana ako samotnú anandu (anandobrahma). V duchovnom svete je to čistá a bevýhradná, asbolútna blaženosť dosiahnutá skrz jednotu s Najvyššou Jednotou, najvyššou realizáciou, Nádja, Vedomím, spojením seba so sebou alebo seba s najvyšším Brahmanom (Átmanom).

true_bliss
Radosť, ananda, vyvstáva z mieru, rovnomernosti, stability, objektivity, odlúčenia, zrieknutia sa, absencie túžieb a vášní, spokojnosti, oddanosti, lásky a oslobodenia. Život je plný utrpania. Ale pre tých, ktorí sú chytení v neobyčajnom a mimoriadnom svete, je možné zažiť šťastie vyššie uvedenými prostriedkami. Ananda je stav slobody. Zo slobody vyplýva najvyššie blaho. Z tohto dôvodu je zážitok a prežitie anandy šťastím a zároveň oslobodením (mukti). Keď neexistuje potreba alebo túžba po šťastí, šťastie sa samotné manifestuje. Keď absentuje závislosť na štastí, to sa stáva integrálnou súčasťou nášho vedomia. Toto je tajomstvo šťastia a blaženosti ktorému jogíni rozumejú. Z toho dôvodu kultivujú nepripútanosť a usilujú sa o oslobodenie. Hinduistické texty opisujú Boha ako kombináciu SAT-CHIT-ANANDA, čiže pravdy, vedomia a čistej blaženosti. V bežnom stave vedomia ľudské bytosti nie sú schopné zažívať čistý stav ananda kvoli zasahovaniu a rušivým vplyvom mysle a zmyslov a pripútanosti ega k zmyslovým objektom. Bhagavadgita nám hovorí, že z aktivity zmyslov vyvstáva pripútanosť, z pripútanosti prichádza hnev a z hnevu ilúzie a z ilúzii utrpenie, ktoré je opozitom anandy. Súvis to má aj s troma hmotnými kvalitami prírody (prejaveného vesmíru), tzv. triguny, ktorými sú tamas: kvalita nevedomosti, túžby,tažkosti; radžas: kvalita činnosti a transformácie a sattva: kvalita čistoty, kvalita blaženosti a harmónie. Guny sa navzájom miešajú a vyvažujú, pričom cieľom adepta jogy je dosiahnutie a pestovanie predovšetkým sattvickej harmonickej čistoty a blaženosti. Je možné ju kultivovať čistým myslením, hovorením, konaním, vedomým sa vyhybaním pasivity, letarie, nevedomosti, odmedzovania (tamas) či pohlcujúcou vášnivosťou, nestálosťou, vrtkavosťou (radžas). Ak vezmeme v úvahu aj základne dielo osemstupňovej, či kráľovskej jogy (ashtanga, rádža joga) Joga sútry učenca Patanjaliho nachádzame tu tiež prostriedok k dosiahnutiu anandy skrz čin alebo akt či konenie jogy. ,,Yogaścittavṛttinirodhaḥ“- yogah citta vrtti nirodhah veľmi voľne preložené ako ,,čin jogy nerodí vrtenie mysle“ alebo priamo exaktne a správne ,,joga (ako nástroj spojenia, meditácie, koncentrácie, jednoty) odmedzuje (až zastavuje a ničí) fluktuáciu, zmenu a aktivitu obsahu vedomia a mysle (cittavrtti).“ Pričom my už vieme, čo spôsobuje táto vrtkavosť a nestálosť mysle a že je hlavou prekážkou k úplnej realizácii známej ako samadhi či splynutie so SAT CHIT ANANDOU, Bohom v nás či mimo nás, najvyšším Vedomím, atmanom či paramatmanom, atď.  Účelom duchovnej alebo spirituálnej aktivity je otočiť, stiahnút myseľ preč od objektov zmyslového vnímania dovnútra a tam spočinúť v prirodzenosti, tichosti tak aby obe myseľ aj ego mohli byť rozpustené v nekonečnom stave anandy ako univerzálnej blaženosti a nepodmienenej radosti.

68a6c869f2ea01b12e3df9e5df8cd43d

Otázka štastia v rôznych tradíciách:

Hinduizmus, Džinizmus (Džainizmus), Budhizmus rozornávajú utrpenie ako neoddeliteľný aspekt ľudského života. Sam život je podľa nich utrpením.
Akokoľvek,každé náboženstvo či filozofický smer je fascinovaný problematikou štatia a najmä jeho trvalej podoby. Každé z nich sa pokúša touto problematikou zaoberať svojou vlastnou cestou a tým, že navrhne odlišné riešenia. Bez ohľadu na názory, ktoré predkladajú ciele všetkých týchto snáh sú vždy rovnaké, vyslobodenie sa z cyklu zrodení a smrti, chorôb, pripútanosti a utrpenia. Budhizmus neopisuje stav vyslobodenia ako čistú blaženosť, avšak Džainizmus a Hinduizmus áno. Podľa nich, je prirodzeným stavom duše čistá blaženosť, ktorá je však zahalená aktivitami zmyslov a rozvinutím fyzickej personality, v prenesom význame náš vlastný hmotný svet, limity fyzického tela, myseľ a zmyslové vnímanie nám neumožňuje resp. znemožňuje zažívať pocity úplnej radosti. Avšak keď duša opať získa a obnoví svoju vlasntú čistú podstatu na základe radosti prekoná vlastné obmedzenia a stane sa jednotou sama so sebou alebo s najvyšším Brahmanom či Átmanom.